Mesačné archívy: August 2014

Nájsť svoju cestu

Žiadala som o očistenie a poznanie, aby som mohla ísť svojou cestou

Išla som hlboko, hlboko, veľmi hlboko kolmo dolu hneď od vchodu. Prišla som do priestoru, kde som nič nerozoznávala, ale vedela som že tam je svoj svet.

Dostala som poznanie, že človek presne takto má svoj reálny svet zahmlený, nerozumie mu, ale pritom všade hneď diriguje a upravuje podľa seba, všetko chápe len podľa svojho okliešteného rozumu.

   Aby sme veci,svet poznali, pochopili, videli, počuli, potrebujeme sa ZJEDNOTIŤ s daným prostredím, situáciou, vecami atď., stať sa nimi, rozplynúť sa v nich, stratiť seba, byť súčasťou toho! Vtedy poznám, pochopím, prežijem niečo, dostanem POZNANIE  CEZ  PODSTATU.

Žiadosť o poznanie

Cestovala som dole. Dopadla som do tmy, do lesa a zostala som sedieť opretá o strom, lebo som nevedela, čo mám robiť. Keď ma prestalo baviť sedieť, lebo sa nič nedialo, vstala som a šla do tmavého lesa. Po chvíli som sa dostala na rozžiarenú čistinku. Za briežkom som uvidela strechu chalúpky a oproti nej rozostavených vojakov v červeno-modrých uniformách s namierenými puškami na dom. Bol krásny slnečný deň. Najskôr som nevedela, čo to má byť, len som sa dívala a snažila sa pochopiť, o čo ide. Vojaci chceli zastreliť nič netušiacich pokojných ľudí v domčeku.
Začala som vnímať a prežívať tento nezmysel, túto nespravodlivosť, že akým právom kto chce zničiť týchto ľudí. Nikto nemá právo, nikto nesmie takto rozhodnúť. Nemala som žiadnu šancu tým ľuďom pomôcť.
Z HĹBKY SRDCA som požiadala o pomoc Ducha Pravdy a Spravodlivosti a vojaci zmizli. Po chvíli som si uvedomila, že život akoby bol film, v ktorom sa ti ukazujú (prežívaš) rôzne situácie, v ktorých máš pochopiť Božie zákony a požiadať o Božiu pomoc a jeho prítomnosť a konať v súlade s Božími zákonmi. Vlastne niekedy sám nemusíš nič urobiť, treba v prvom rade POCHOPIŤ, UVEDOMIŤ SI a SPOJIŤ SA S DUCHOVNOM. Potom aj tie najnepredstaviteľnejšie veci sa udejú akoby samy, tvoja účasť je takmer symbolická.

Získať odvahu pre človeka

Zišla som dolu, dostala som sa do bežnej krajiny – príroda, mierne zvlnené kopce, šíril sa z toho úžasný pokoj. Šla som ďalej, na úbočí stála žena a pásla kravu, išiel odtiaľ tiež úžasný pokoj. Šla som ďalej, tam chlapi kosili, tiež sa šíril úžasný pokoj.

Poznanie: ŠLO O ZJEDNOTENIE SA ČLOVEKA S KRAJINOU, S DARMI PRÍRODY A S BOŽÍMI ZÁKONMI. Z ľudí vyžaroval pokoj, sloboda, zázemie v Bohu. Všetko plynulo bez akýchkoľvek rušivých momentov. Prirodzene prijímali a prirodzene dávali. Bola tu harmónia, ktorá vyplývala z Božej prítomnosti vo všetkom. Nebolo treba rozmýšľať o žiadnej odvahe žiť, o odvahe robiť to alebo ono, všetko išlo samozrejme.

 

 

Posilnenie seba

Šla som do horného sveta, líška so mnou, vlk zostal pri vchode. Ocitla som sa na zelenej lúke, kde sa páslo mnoho zvierat. Ako som sa dívala, zvieratá zmizli. Po chvíli som začala pomaly prenikať do zeme, rozplývať sa do okolitých miernych kopcov, stávala som sa touto prírodou. Zvieratá sa znovu začali na lúke pásť. Cítila som, že zo mňa idú živiny, zvieratá ich prijímajú, vyživujú sa nimi.Poznanie: JA SAMA SVOJÍM VYŽAROVANÍM SOM TVORCOM TOHO, ČO JE OKOLO MŇA. Kým som sa iba dívala, nebola som účastná, akoby som sa iba priživovala, nedávala som zo seba. Zostala som sama, zvieratá zmizli. Keď som  sa stala súčasťou, začala som dávať seba, vyžarovať  zo seba. To, čo vyžarujem, k tomu príde, čo sa tým živí. Takže ja, moja bytosť, si vytváram svoje okolie, na mne záleží, čo ku mne príde. Vychádza to z mojej podstaty.