Cesta

  K moru ma odviezlo auto, čierne, ale išiel z neho pokoj, nebála som sa. Zastalo na útese.  Ja som zišla dolu. Postupne som splynula s morom a POCÍTILA SOM VŠEOBSIAHLOSŤ VODY. Potom som sa znovu urobila sebou a precítila som spojenie so zemou, stromami, prírodou.                                                 Chcela som vedieť, prečo je auto čierne, tak zvlieklo čiernu farbu, ale tým sa zároveň rozplynulo vo svetle. Pochopila som, – ak chcelo slúžiť mne – hmote, muselo nabrať formu hmoty a tá je oproti svetlu ťažká, hutná až čierna. Keby nebolo hmotou (čiernotou) a záťažou,  veľmi odlišnou od svetla, nebolo by nástrojom v hmote.Nemám sa znepokojovať nad svojimi „chybami“, len preto som hmotná, že ich mám. Len vďaka nim som v hmote, ich spoznávanie je zábavou a radosťou. Je to životná hra, nie je dôvod na smútok. Hľadajme skrývačku, TAJOMSTVO hmotného života.

Pridaj komentár