Cesta

Prišla som pred svoj strom a požiadala som svojich sprievodcov a predkov v kruhu, aby ku mne prišli. Postupne som ich všetkých uvidela. Potom som šla na koni – stredná úroveň – a naraz som pocítila, že nie som. Kôň bol stále rovnaký – nádherný, biely s červeným postrojom, ale ja som sa rozplynula. Pocítila som, že som nič. Potom bola zo mňa len neživá hŕba plechovíc a všelijakých použitých obalov, len kopa haraburdia, ale NIČ ŽIVÉ. Bolo to prázdne a úbohé.

 Uvedomila som si a precítila som prázdnotu svojho života pred Otcom, že nič živé, čo má v jeho očiach hodnotu, vo mne nie je. Keď som si to uvedomila, dal mi na hlavu korunu, ktorá bola symbolom živej koruny, korunnej čakry, ktorá je korunou srdca, živým vnímaním, ÚČASŤOU NÁŠHO SRDCA V CELOM NAŠOM KONANÍ. Tak sa stávame účastní živého kráľovstva nášho Otca, Kráľovstva nebeského.         

Pridaj komentár