Žiadala som o poznanie a vyliečenie

Šla som do horného sveta, veľmi, veľmi ďaleko do hmly. Počkala som, kým sa s ňou zjednotím a ukázal sa mi lán poľa žltozelenej kukurice. Dlho som ju vnímala, po čase som vošla dovnútra a zjednotila sa s ňou. Získala som poznanie, že patrím k celku, k určitému spoločenstvu. NECÍTILA SOM ŽIADNU INDIVIDUALITU.

 Postupne som nadobúdala poznanie, že celkov je veľmi mnoho a každý má inú úlohu tak ako sú orgány v tele a každý má svoju úlohu. Človek je vnímaný z hľadiska úlohy celku, do ktorého je on začlenený. Aj keď sme ľudia tu na Zemi navzájom v spoločenstve ľudí, z hľadiska spolupatričnosti k určitému celku (ja z hľadiska spoločenstva kukurice) každý máme inú úlohu. To, akú úlohu máme, čiže k akému spoločenstvu na úrovni ducha patríme zistíme tak, že sa srdcom, dušou, naším vnútorným Ja otvoríme, čiže z úrovne ducha nadviažeme spojenie s naším spoločenstvom, ktoré nás bude viesť. (Otvorenie sa Bohu a on ti ukáže cestu a dá na ňu silu).

Na úrovni fyzického tela: V tele každý druh buniek má inú úlohu, aj v orgáne pečene sú rôzne bunky a majú rôznu úlohu a každá tú svoju úlohu plní tak, že je jemne spojená svojimi (lymfatickými, nervovými atď. )cestami s mozgom. Takže aj my ako spoločenstvo ľudí sme navzájom pomiešaní, ale pritom každý máme svoju špecifickú úlohu a spojenie s naším spoločenstvom máme cez našu duchovnú úroveň. Postupným uvedomovaním si svojej úlohy vytvárame SPOLOČENSTVÁ aj na fyzickej úrovni. 

Pridaj komentár