Žiadosť o poznanie

Cestovala som dole. Dopadla som do tmy, do lesa a zostala som sedieť opretá o strom, lebo som nevedela, čo mám robiť. Keď ma prestalo baviť sedieť, lebo sa nič nedialo, vstala som a šla do tmavého lesa. Po chvíli som sa dostala na rozžiarenú čistinku. Za briežkom som uvidela strechu chalúpky a oproti nej rozostavených vojakov v červeno-modrých uniformách s namierenými puškami na dom. Bol krásny slnečný deň. Najskôr som nevedela, čo to má byť, len som sa dívala a snažila sa pochopiť, o čo ide. Vojaci chceli zastreliť nič netušiacich pokojných ľudí v domčeku.
Začala som vnímať a prežívať tento nezmysel, túto nespravodlivosť, že akým právom kto chce zničiť týchto ľudí. Nikto nemá právo, nikto nesmie takto rozhodnúť. Nemala som žiadnu šancu tým ľuďom pomôcť.
Z HĹBKY SRDCA som požiadala o pomoc Ducha Pravdy a Spravodlivosti a vojaci zmizli. Po chvíli som si uvedomila, že život akoby bol film, v ktorom sa ti ukazujú (prežívaš) rôzne situácie, v ktorých máš pochopiť Božie zákony a požiadať o Božiu pomoc a jeho prítomnosť a konať v súlade s Božími zákonmi. Vlastne niekedy sám nemusíš nič urobiť, treba v prvom rade POCHOPIŤ, UVEDOMIŤ SI a SPOJIŤ SA S DUCHOVNOM. Potom aj tie najnepredstaviteľnejšie veci sa udejú akoby samy, tvoja účasť je takmer symbolická.

Pridaj komentár